Lesní železnice v Karpatech, Považská lesná železnica

Uhorský štátny lesný úrad v Liptovskom Hrádku na základe povolenia v roku 1913 zadal staviteľskej firme Magyar Belga stavbu trate, ktorá prebiehala v troch etapách a bola dokončená v roku 1940. Rozchod trate bol 760 mm, najväčšie stúpanie bolo na Benkovskej odbocke až 56 promile. Hlavná trať viedla z Liptovského Hrádku-píly cez Kráľovú Lehotu - Svarín - Nižný a Vyšný Chmelienec - Čierny Váh - Benkovo - Biely Potok - Kolesárky - Liptovská Teplička - Staníkovo. Jej dížka predstavovala 42 km. Mala nasledovné odbočky: Malužiansku, z ktorej odbočovala ešte vetva do Svidova, Svarínsku, N.a V. Chmelienec, Ipoltická, z ktorej odbočovala vetva sledujúca Dikulský Potok, Benkovská, malá odbočka do Liptovskej Tepličky a odbočka na Rovienky. Spolu aj so staničnými koľajami predstavovala dížku 107 km, a tak sa zaradila v dížke na druhé miesto za Čiernohronskou lesnou železnicou, ktorá mala 130 km. Okrem nákladnej sa prevádzkovala aj osobná doprava, úradne povolená od roku 1932. Tomu zodpovedalo aj zloženie rušňového a vozňového parku.

Prevádzka na železničke sa začala v roku 1921 (niektoré pramene uvádzajú rok 1916), doprava sa zabezpečovala parnými rušňami č. 2 a 3, v roku 1931 preznačenými na U 45.902. Neskôr boli – v 60. rokoch, zakúpené motorové rušne Rába. Vozňový park pozostával z jedného osobného vozňa Ca/u 1, dvoch služobných vozňov Da/u 1 a Da/u 2, z ktorých jeden je dnes na kysuckej Vychylovke, okolo 40 párov oplenových vozňov, a niekoľkých Pa/u vozňov. Okrem dopravy dreva sa na železnicke prevádzkovala od roku 1933 obmedzená verejná osobná doprava.

Takmer všetky úzkorozchodné železnice na Slovensku boli v sedemdesiatych rokoch poznamenané recesiou. Na PLŽ tento proces začal už v roku 1960, kedy bola zrušená Malužinská odbočka. O osude železničky sa rozhodlo 25. februára 1972. Štátne lesy svoj návrh na zrušenie podložili nerentabilnosťou dopravy. Ministerstvo kultúry na tomto rokovaní navrhovalo ponechať Považskú lesnú železnicu ako technickú pamiatku v prevádzky-schopnom stave. Žial, nepodarilo sa a "čiernym dňom" pre Považskú lesnú železnicu sa stal 31. december 1972, kedy bola zrušená doprava na hlavnej a všetkých odbočných tratiach.

Po ukončení prevádzky (31.12.1972) boli všetky vozidlá deponované v priestoroch lesného závodu v Liptovskom Hrádku. Neskôr strojový park prevzala Pamiatková spáva, ten spolu s úsekom trate Liptovský Hádok – Svarín vyhlásila za technickú pamiatku. Strojový park PLŽ bol deponovaný v priestoroch bývalej auto dielne, majetok PLŽ prevzalo Národopisné múzeum v Liptovskom Hrádku (dnes Liptovské múzeum), niektoré rušne a vagóny boli zapožičané Múzeu kysuckej dediny na Vychylovke. Určitú nádej a oživenie priniesol rok 1989, kedy sa v lete zorganizoval prvý tábor Stromu života, v roku 1993 sa uskutočnil posledný tábor.

V posledných rokoch v Liptovskom Hrádku železničku devastovali zlodeji. Rozkradnutá bola kompletná 11 km dlhá trať medzi Liptovským Hrádkom a Svarínom. V roku 1991 z nej chýbalo cca 300 m. Alarmujúci stav expozície a havarijný stav budov, však vyžadoval riešenie nájsť. Jednou z možností bolo presťahovanie železničky na skanzen. Definitívne rozhodnutie padlo koncom roku 2001. Železnička sa presťahovala do areálu skanzenu Liptovskej dediny v Pribyline. Jedným z prvých krokov, okrem záchrany "torza" železničky, má byť vybudovanie a sprístupnenie aspoň časti jej expozície v pribylinskom skanzene. Ďalším z krokov je vybudovanie cca 1 200 metrov dlhej železničnej dráhy na území skanzenu, kde sa plánuje prevádzkovať doprava návštevníkov pomocou parného rušňa. Popri trase železničky postupne vzniknú expozície, ktoré by zo začiatku približovali návštevníkom jednotlivé činnosti, súvisiace s dopravou na lesnej železničke, neskôr s lesným priemyslom a spracovaním dreva vôbec. V priebehu najbližších rokov spolu s dotknutými obcami a majiteľmi pozemkov možno vypracovať plán rozvoja železničky a železničnej dráhy v regióne Račkovej doliny. Zároveň sa im môže ponúknuť pomoc pri plánovaní, projektovaní a budovaní železničnej dráhy.

Podľa materiálov uvedených na