Tým, ktorí nečítali prvú časť
o
Cerovej vrchovine
spomeniem, že toto je pozvánka na prechod krajinou pravekých sopiek, skalnatých
stepí, stolových hôr a kamenných morí. Pozývam vás na návštevu stredovekých hradov,
čadičových lomov, zabudnutých dedín a opustených samôt. To všetko je Cerová vrchovina.
Pokiaľ sa ju rozhodnete navštíviť, vyhraďte si k tomu aspoň dva až tri dni. Vezmite
si stan a spacák. Rozlúčte sa s mestskou civilizáciou, zabudnite doma walkmany, rádia
a mobily, užite si tichej pohody. Čas vhodný na návštevu Cerovej vrchoviny, je
ktorýkoľvek mesiac v roku. Najkrajšia býva na konci jari a začiatku leta a
na jeseň. V prvom prípade, keď kvitne väčšina kvetov a v druhom
prípade, keď les začína hýriť obrovským množstvom farieb. Veľmi vďačné obdobia
nie len pre fotografov.
My sme svoju cestu začínali vo Fiľakove. Na
najvyššom mieste Fiľakovského hradu je namaľovaná panoráma Cerovej vrchoviny a
z tohto miesta môžete po prvý krát uvidieť aj strechu veže hradu Šomoška.
Získate predstavu odkiaľ a kam asi pôjdete. Dolu pod hradom je autobusová
stanica odkiaľ chodia spoje do dedín, ktoré sa môžu stať východzím bodom vášho
treku. Osobne doporučujem odviezť sa do dedinky. Nezačína tu žiadna turisticky
značkovaná trasa, ale na južnom okraji nájdete Soví hrad.
Najkrajší sopečný sopúch na Slovensku. Po pasienkoch tak, aby ste mali po ľavej
strane dedinu prejdete asi do 4 km vzdialenej Hajnáčky. Pokiaľ sa budete držať
na otvorenom priestranstve pasienkov, nemôžete zablúdiť. Výhľad do údolia vám
prezradí kam ísť. Hajnáčka so svojím hradným vrchom je miestom kde začínajú,
prípadne sa pretínajú viaceré turistické trasy. Na severovýchod vedúca zelená
značka smeruje k vrchu
Ragáč (536,6 m) a na juhozápad rovnako
zelená značka k vrchu
Tilič(475 m) a na
Pohanský hrad (578 m).
Rozpisujem vám to preto tak podrobne, pretože smerovník pred kostolom uprostred
Hajnáčky je úplne zhrdzavený a nečitateľný. My odchádzame smerom na Tilič a
Pohanský hrad po zelenej. V dedine sa zelená značka stráca, orientačným
bodom je dobre viditeľný televízny stožiar na Pohanskom hrade. V lese nad
dedinou je značenie už obnovené a bez väčších problémov vedie popod Tilič
(neobíďte ho a vystúpte na vrchol tejto bývalej sopky). Posledných desať metrov
pred Pohanským hradom na vás čaká cesta pomedzi skaly. Zelená značka sa stáča
späť do Hajnáčky, pokračujeme po červenej.
Prechádzka plochým vrcholom
mystického Pohanského hradu je spojená s kúzelnými výhľadmi a končí
pozvolným zostupom do osady Obručná. Nájdete tu poloopustený pioniersky tábor,
novovybudované rekreačné stredisko a chaty. Ešte vždy dobre značkovaná cesta
vedie cez les k veľkej lúke pred opusteným lomom na čadič Mačacia. Lúkou
prejdite priamo na druhú stranu a pokračujte smerom vľavo. Asi po 10 minútach
nájdete opäť červenú značku. Zostupujete povedľa Mačacej a dobre si sledujte
značkovanie. Ak by sa vám stratilo, hľadajte po ľavej strane pokračovanie.
Z červenej prejdete na žltú značku. Cesta je čerstvo preznačkovaná, značky
sú výborne viditeľné. Na tomto úseku je prvý prameň s pitnou vodou.
Po polhodine, žltá končí a pokračuje náučný chodník so zelenou značkou stúpajúci
k hradu Šomoška. Zlatý klinec prechodu Cerovou vrchovinou. Výstup je trošku
príkry, ale chodník veľmi pohodlný. Po zelenej sa v pohode dostanete späť
a môžete skončiť v
Šiatorskej Bukovinke. Stoja tu vlaky a autobusy do Fiľakova,
prípadne Lučenca. Na náučnom chodníku je druhý prameň s pitnou vodu.
Pre menej náročných a rodiny s deťmi doporučujem prechádzku náučným chodníkom
zo Šiatorskej Bukovinky na hrad Šomoška. Cesta trvá pohodlným tempom asi jeden
a pol hodiny. Vedie prekrásnym údolím Bukovinského potoka. Pre úplne
najpohodlnejších. Na začiatok náučného chodníka, k tzv. Šimonovej veži je
možné sa dostať autom, zaplatiť si parkovné a prejsť sa chodníkom k hradu.
V prípade všetkých ciest platí upozornenie, pohybujete sa v tesnej blízkostí hraníc
s Maďarskom. Nikto vás nebude trestne stíhať za nedovolené prekročenie štátnej
hranice, ak sa rozhodnete túlať "naverímboha", ale načo si prirábať starosti a
platiť zbytočné pokuty. Prípadne sa pýšiť razítkom "persona non grata".
Mapa VKU Harmanec č.141 Cerová vrchovina – Lučenec, pozor táto mapa patrí k tým,
ktoré nie sú najpresnejšie.
FOTOGALERIE
