U nás na Slovensku je menej známa.
Jej zastávka Balnica sa však nachádza takmer priamo
na slovensko - poľskej štátnej hranici asi 1,5 hodiny cesty peši po žltej turistickej
značke zo slovenskej obce Osadné, ktorá sa nachádza ešte niekoľko kilometrov na
východ od Medzilaboriec. Chcel by som Vám ponúknuť rozsiahlejší
text venovaný histórii a podrobnejší popis mojej cesty na túto úzkokoľajku, nakoľko
na internete neexistujú o nej stránky v slovenčine a češtine.
História úzkokoľajky
Prvý úsek trate vedúci z Noweho Lupkowa do Cisny-Majdanu dlhý 25,16 km bol uvedený do
prevádzky 22.1.1898. Hlavným poslaním železnice bol zvoz dreva a preprava tovaru. Na
železnici bola aj osobná doprava. Práce na stavbe železnice začali už v r. 1890.
Vybudovaním trate bol poverený Ing. Albín Zazuli z Jaroslawia. Investorom bol spolok
rakúskych podnikateľov a značný podiel mal aj mestský úrad v Ľwowe. Jedným z hlavných
iniciátorov budovania úzkokoľajky bol doktor filozofie a náuky o poľnohospodárstve
Herman Jan barón Tschecz de Lindewald, rakúsky starosta Przemyslu. Veľký problém
spôsobil pred začiatkom satavby trate výkup pozemkov, lebo bolo veľa malých vlastníkov.
Stavba sa borila s náročným terénom. Prvým prevádzkovateľom bolo Riaditeľstvo c.k.
železníc v Ľwowe (Dyrekcia c.k. koleiwe Lwowe) s miestnou správou v Ľupkowe.
V roku 1904 bolo uvedené do prevádzky predĺženie trate z Majdanu cez Szpickiery do
Kalnice o dĺžke 12 km. V rokoch 1908 - 1909 postavili 5,5 km úsek zo Szpickiery na pílu
v Beskidzie. Trasa z Majdanu do Kalnice a Beskidu bola veľmi bohatá na oblúky.
V rokoch 1898 - 1918 bola vybudovaná odbočka železnice z Majdanu do Roztok Górnych, kde
bola tiež píla. Trasa bola dlhá 5 km, mala dočasný charakter, bola postavená vedľa cesty
a v roku 1929 bola znesená. V roku 1918 po vzniku Československa sa krátky úsek trate
1,2 km (Balnica - Solinka) ocitol na Československej strane. Až po zmene hraníc v roku
1938 bola celá úzkokoľajka na Poľskom území.
V roku 1923 bola vybudovaná úzkoroschodná železničná trať v údolí rieky Oslawy vedúca
z Rzepedzi (bola tam píla a hlavná trať Medzilaborce - Lupkow - Rzepedz - Sanok…)
do Mikowa "Gornego". Trať mala dĺžku 12 km a odbočky v Prelukách pozdĺž potoka Kolodiazny
(1,7 km) a v Duszatyne. Pôvodný rozchod úzkokoľajky bol 760 mm.
Počas 2. svetovej vojny bola Bieszczadzká úzkokoľajka prebudovaná na rozchod 750 mm.
Po vojne sa pokračovalo vo výstavbe úzkokoľajky . V rokoch 1957 - 64 sa postavila nová
trať z Majdanu cez Cisnu, Kalnicu , Wetline do Moczarnego. V úseku Majdan - Kalnica bola
vybudovaná úplne nová trasa, ako pôvodná trasa z Majdanu do Kalnice cez Szpickiery.
Pôvodná trasa sa prestala používať pred vojnou.
Úzkokoľajka z Rzepedzu do Mikowa bola predĺžená do Smolníka, kde sa napájala sa na
trať Nowý Ľupkow - Cisna. V 60. a 70. rokoch 20. storočia po vybudovaní asfaltových
ciest začala úzkokoľajka upadať. V 90. rokoch sa začali likvidovať niektoré traťové
úseky (napr. Wetlina-Moczarne). Úzkokoľajka disponovala najprv tromi parnými lokomotívami C1 (K.K.St.B.: U17-U19),
2 osobnými vozňami, 2 batožinovými vozňami, 4 uzavretými vozňami a 46 oplenovanými
vozňami. V lokomotívach sa spaľovalo odpadové bukové drevo. V 20. rokoch 20. storočia
bolo pri úzkoroschodných tratiach Rzeped - Mikow, Nowy Lupkow - Majdan - Cisna - Kalnica
i Beskid 12 píl.
Po 2. svetovej vojne ostala iba jedna parná lokomotíva a 40 vagónov. Trať bola poškodená.
V 70. rokoch 20. storočia nahradili parné lokomotívy motorové lokomotívy rumunskej výroby
Lyd 2. V roku 1990 mala úzkokoľajka 6 motorových lokomotív, 8 osobných vozňov, 140
plošinových vozňov a 200 oplenovaných vozňov. Dnes už úzkokoľajka nepreváža drevo. Má
iba sezónu turistickú prevádzku od 1.5. do 30.9.
Cesta za úzkokoľajkou.
V auguste v roku 2002 som absolvoval cestu za Bieszczadzkou úzkokoľajkou. Moja cesta
začala v piatok, odviezoli sme sa vlakom z Prešova do Sniny, kde sme u známych prenocovali.
Zo Sniny sme v sobotu išli ranným autobusom o 6:20 h. do Osadného. A práve v Snine ráno
bola naša cesta ohrozená. Zo Sniny do Osadného chodí nízkokapacitný autobus (7,5 m SOR)
a mali sme problém do plne obsadeného autobusu (nenastupovali sme na autobusovej stanici,
ale až na ďalšej zastávke v meste) sa dostať. Nakoniec sa nám všetkým trom aj našej batožine
podarilo do autobusu nastúpiť. Okrem Sniny chodia ešte autobusy do Osadného z Humenného
(nástupište je pred železničnou stanicou). Pre prípadných záujemcov vhodný spoj odporúčam
vyhľadať si podľa cestovného poriadku na internetete
http://www.cp.sk.
Z obce (autobusom SAD sa môžete odviesť až na koniec obce) vedie žltá turistická značka
(z časti súbežne s niekdajšou trasou lesnej železnice) smerom na Poľskú hranicu a turistický
hraničný priechod Osadné - Balnica, ktorý je otvorený od 1.6.do 3.9. od 9:00 h do
18:00 h. Trasa sa dá podľa údajov na turistickej mape peši zvládnuť za 1,5 hodiny.
Väčšiu časť trasy tvorí lesná asfaltka, vedľa ktorej je možné na niektorých miestach
ešte nájsť pozostatky niekdajšej úzkokoľajky (už iba teleso trate bez koľajníc). Až
záverečná časť turistickej cesty (cca 20 minút) ide lesným chodníkom. My sme celú trasu
Osadné - Balnica prešli veľmi pomalým tempom s častými zastávkami, takže časový údaj z
mapy neviem potvrdiť. Do Balnice sme dorazili až okolo obeda. Zaujímavé bolo, že celý
čas z Osadného sme išli do kopca a až keď sme vyšli hore na najvyšší bod, uvideli sme železnicu.
Okolo 14:25 h. sme dorazili do Wole Michowej, kde bola 20 minútová prestávka a kde
došlo k prepriahaniu lokomotívy na opačný koniec vlaku. Vo Woli Michowej končí úsek
trate smerom na severozápad po ktorom sa momentálne jazdí. Niekoľko desiatok metrov
pred vlakom vyrastá z telesa trate asi 1,5 m vysoká tráva, v ktorej ale bolo možné
stále nájsť koľajnice. O 14:45 h sa vlak pohol na spiatočnú cestu cez Balnicu do Majdanu,
dnešného sídla úzkokoľajky.
FOTOGALERIE
